Emócie, spomienky na vône, chute a stretnutia. Prinášame si ich z výletu v duchu, rovnako ako suveníry v kufri a fotky v telefóne. Oplatí sa vedome plánovať, aké zážitky chceme cez prázdniny dopriať svojej mysli.

Vraví sa, že najlepšie výlety sú tie, z ktorých sa vraciame s oddýchnutou mysľou – telo sa aj tak unaví. O tom, ako cestovanie ovplyvňuje našu duševnú pohodu, sa porozprávame s Małgorzatou Wypych – psychologičkou a riaditeľkou Mental Health Center. Zistite, ako sa chrániť pred prázdninovým stresom a ako cestovať, aby ste mali pokojnú myseľ.

Pláž
Pláž © shutterstock

Môže byť dovolenka stresujúca?

Úprimne?

Samozrejme, buďme úprimní. Ako to teda s cestovaním naozaj vyzerá?

Nie tak ružovo, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Štúdie ukazujú, že 60 percent ľudí má kvôli dovolenke stres. Dovolenka je faktor, ktorý je uvedený v zozname životných stresorov v dotazníku na hodnotenie stresu. Sama často cestujem, ale väčšinou sa z výletu vraciam unavená, potrebujem jeden-dva dni na zotavenie, postupne si upratať byt a pripraviť sa do práce. Moji priatelia a pacienti sa tiež zhodujú v tom, že je dobré dať si po výlete pauzu, aby sme sa znova naladili na každodennú rutinu.

Čo nám najčastejšie bráni užiť si dovolenku alebo výlet?

K stresu z dovolenky prispieva mnoho faktorov. Prvé je samotné plánovanie – niekto na seba musí vziať túto zodpovednosť, rozhodnutie „kam ideme“, „čo robíme“ a nátlak zavďačiť sa všetkým. Pokiaľ cestujeme s rodinou alebo priateľmi, dôjde k diskusiám medzi tými, ktorí chcú navštíviť čo najviac pamiatok a tými, ktorí uprednostňujú odpočinok v prírode – napríklad pokojné prechádzky po pláži alebo kanoistiku.

Keď cestujeme s deťmi, je to ešte zložitejšie. Zmena prostredia, stravovacích návykov a nedostatok obľúbených hračiek patrí medzi hlavné faktory. V kombinácii s horúcim počasím spôsobujú, že na malé dieťa je všetkého už príliš veľa – je nevrlé a lipne na rodičoch viac ako obvykle. Starostlivosť o dieťa na dovolenke bude rozhodne zložitejšia ako každodenná starostlivosť v známom prostredí.

Jazero
Jazero © shutterstock

Takže sme ešte ani nevyrazili a už sme v strese.

Áno. Ďalším stresujúcim faktorom je samotná cesta. Mnoho ľudí, hlavne z generácie 50+, je v strese, že neovláda cudzie jazyky. Z tohto dôvodu uprednostňujú dovolenky s cestovnou kanceláriou a pilotom, ktorý za nich v prípade potreby vybaví všetky záležitosti na letisku. Letiská so sebou prinášajú ďalší stres. Počas dlhého pobytu v dave sa aktivuje orientačný reflex – podvedome starostlivejšie kontrolujeme okolie a musíme byť v strehu pred potenciálnou hrozbou. Mozog sa v tomto stave rýchlo unaví.

Môžeme sa pred tým nejak chrániť?

Môžeme. Rada si napríklad krátim čas na letisku tak, že pozorujem iných ľudí. Všímam si veľa ľudí so slúchadlami na ušiach a čiapkami alebo klobúkmi, ktoré zakrývajú nos. Vidím v tom pokus vytvoriť si okolo seba priestor, odstrihnúť sa od nadmiery podnetov – je to jeden spôsob. Oplatí sa tiež skúsiť zmeniť perspektívu. Stačí sa pohodlne usadiť, pozorovať a oslavovať stretnutia zástupcov mnohých národov.

Letisko
Letisko © shutterstock

Je to pre mňa vždy zaujímavá skúsenosť, keď vidím, že aj napriek rozdielom vo vzhľade a kultúre sa tieto ďalšie rodiny správajú rovnako ako naša rodina na letisku. Deti fňukajú, držia sa mamy, hľadajú atrakcie na hranie. Teenageri si zas počúvajú hudbu na smartfóne a majú vlastný svet. Rodičia sa aj napriek viditeľnému napätiu medzi sebou snažia mať všetko pod kontrolou. Také pozorovanie nás môže mnohému naučiť a pomôže sa upokojiť pred cestou.

Na čo ďalšie si musíme dávať pozor, pokiaľ ide o cestovný stres?

Na očakávania. Často ideme na dovolenku s nejakým očakávaním – že si odpočinieme na krásnom mieste, že si to užijeme s rodinou, že počas cesty zabudneme na prípadné konflikty, ktoré tu boli predtým. Naše vysnívané miesto však môže mať s týmito predstavami len pramálo spoločného. Napríklad hotel, ktorý na fotografiách vyzerá krásne, sa môže nachádzať v nie príliš bezpečnej štvrti.

Medziľudské napätie má tendenciu eskalovať. Pod vplyvom stresu z príprav a potreby zapáčiť sa všetkým strácame trpezlivosť a zvyšuje sa aj riziko konfliktov – obzvlášť v teplých, slnečných krajinách, ktoré vyberá väčšina rodín alebo skupín priateľov. Existujú vedecké dôkazy o tom, že vysoké teploty zvyšujú mieru agresivity. Navyše na dovolenke spolu trávime oveľa viac času ako na dennej báze, kedy rozdeľujeme čas medzi prácu, školu a mimoškolské aktivity. Keď sme spolu takmer nepretržite, konfliktom sa nevyhneme.

Lake Louise (Kanada)
Lake Louise (Kanada) © shutterstock

Čím menej očakávaní a čím viac príprav a plánovaného odpočinku po návrate z dovolenky, tým lepšie?

Presne tak. Pokiaľ si chceme na výlete naozaj oddýchnuť, musíme si položiť niekoľko otázok, z ktorých najdôležitejšia je: Prečo vôbec cestujeme? Ďalšia užitočná otázka znie: Kedy máme pocit, že naozaj odpočívame? Máme dušu objaviteľa, ktorý nasáva energiu počas navštevovania pamiatok, spoznávania nových ľudí a iných kultúr? Alebo skôr vyhľadávame adrenalín, atrakcie a bezstarostnú zábavu? Alebo možno potrebujeme pokojné ráno – celá rodina ešte spí a my môžeme piť kávu na terase, vychutnávať si vôňu lesa alebo morského vánku a stráviť chvíľu v tichu so svojimi myšlienkami?

Podvedome to asi tak trochu cíti každý, ale takéto otázky si priamo kladie málokto.

A sú nevyhnutné, ak si chceme skutočne vychutnať výhody cestovania. Dovolenkové destinácie alebo zážitky si často vyberáme len preto, že sú trendy alebo si ich všetci chvália. Alebo preto, že nám niekto iný pripravil plán cesty a my sme pohodlní, pretože si konečne môžeme oddýchnuť od rozhodovania. A to je tiež v poriadku! Nesmieme zabúdať na to, že si z výletu berieme oveľa viac ako suveníry a fotky pekných výhľadov. Berieme si so sebou emócie, spomienky na vône a farby a spomienky na to, čo sme zažili a ľudí, ktorých sme stretli. Stojí za to si vedome naplánovať, aké zážitky tam budeme hľadať.

Je to spôsob, ako zlepšiť vytúženú duševnú pohodu?

Možno, aj keď to u každého z nás môže fungovať trochu inak. Niektorí budú potrebovať dlhú dovolenku, pretože až po týždni naozaj zabudnú na prácu. Ostatným stačí na dobitie batérií –niekoľkodňový výlet na zaujímavé miesto. Dalo by sa povedať, že výlet je odpočinok pre myseľ v tom zmysle, že sa počas neho menia používané oblasti dlhodobej pamäte. Doma som matka, partnerka, starám sa o starých rodičov, denne spracovávam veľmi podobné informácie a vzorce správania. Počas cestovania s priateľmi, sólo alebo s partnerom sa môžem týchto rolí na pár dní vzdať. Nepremýšľať o tom, čo uvariť na večeru, len o tom, v ktorej kaviarni si objednať kávu a zákusok. Presne toto je odpočinok – prehriate oblasti mozgu z práce i domova odpočívajú a aktivujú sa úplne iné.

Cestovateľ
Cestovateľ © shutterstock

Ako teda cestovať, aby sme získali čo najviac výhod pre našu psychiku?

Musíme sa zamyslieť nad tým, na ktoré výlety spomíname najradšej a prečo. Čo nás prinútilo vrátiť sa z tejto cesty s pocitom šťastia? A ako to môžeme zopakovať? Bola to adrenalínová jazda na zip-line v horách, pohodová jazda na bicykli pozdĺž brehu jazera alebo možno len stretnutie s inou, neobvyklou kultúrou? Ďalší krok – pri plánovaní aktivít na dovolenke myslime na vlastné potreby. S priateľmi si môžeme urobiť predbežný plán – niekedy je naozaj lepšie sa rozdeliť a tráviť spolu o niečo menej času, než nasilu navštevovať ďalšie múzeá alebo sedieť na pláži, keď máme chuť robiť niečo úplne iné. Zdravé kompromisy môžu zachrániť každú dovolenku.

V poslednom období sa často objavuje heslo „cestovná terapia“. Je v tom zrnko pravdy, alebo spoločnosť zveličuje

Terapia je silné slovo. Terapia je liečba – dlhodobý proces, ktorý môže trvať aj niekoľko rokov. Niekoľko dní či dokonca týždňov dovolenky nestačí na zmenu návykov, ktoré si ukladáme celých 20, 30 alebo 40 rokov života. Cestovanie námmôže poskytnúť väčší nadhľad a sebareflexiu. Na cestách nás čakajú rôzne stresory na neznámych miestach – ako je oneskorený let, pokazené auto, komunikácia v inom jazyku. Získavame vieru vo vlastné schopnosti, ale aj v to, že na svete existujú dobrí ľudia – miestni spravidla turistom radi pomôžu. Po návrate domov sa môže stať, že zo situácií, ktoré nás predtým stresovali – fňukanie dieťaťa, že si dnes nechce vziať ponožky do škôlky, pretože sú príliš teplé – sa stanú maličkosti. Tak choď, dieťa, bez ponožiek 🙂

Kid
Kid © shutterstock

Małgorzata Wypych – riaditeľka Mental Health Center, psychologička, špecialistka na psychologickú intervenciu, zvládanie stresu v kritických situáciách a psychologickú podporu v organizáciách. Akademická profesorka s 15-ročnou praxou, autorka mnohých publikácií z odboru psychológie. Miluje cestovanie, ktoré vám umožní úplne sa odpútať od každodenného života.


FAQ

Instagram

Hľadáte konkrétne miesto?

This site is registered on wpml.org as a development site. Switch to a production site key to remove this banner.