Čerstvo vylisovaná šťava z granátového jablka, ktorej kyslo-sladké kvapky prskajú zo stánkov na piesočnaté ulice. Pivnice z chladných vlhkých kameňov, z ktorých boli postavené aj múry starého mesta. Zmesi myrhy a orientálneho kadidla, ktorých vôňu možno zacítiť len vo svätom meste. Smažený falafel a halva z čerstvo namletých sezamových semienok. Samozrejme, kóšer. A soľ. Jej charakteristická vôňa vo vzduchu napovedá, ako blízko je Mŕtve more. Takto chutí a vonia Jeruzalem.
Sprievodcovia nazývajú Tel Aviv Bielym mestom, ale tento prívlastok pasuje aj na Jeruzalem. Tí, čo prídu do Jeruzalema autom a prekonajú niekoľko kilometrov serpentín, môžu vidieť svetlé budovy vynárajúce sa spoza kopcov. Jeruzalem nepôsobí dojmom veľkomesta. Je skôr tajomné, záhadné, obklopené aurou nevypovedaných príbehov, ktoré sa skrývajú za bránami bieleho pieskovcového Starého mesta alebo v úzkych uličkách ortodoxných štvrtí.
Čím viac Jeruzalem spoznávate, tým viac cítite jeho mystickú atmosféru, ktorá by sa dala doslova nahmatať. Tí, ktorí už v Jeruzaleme boli, si navždy zapamätajú podobu troch veľkých svetových náboženstiev, ktorá ich sprevádza, keď prekračujú legendárne múry Dávidovho mesta. Práve tu sa stretávajú Biblia, Korán a Tóra a práve odtiaľto sa vydávajú na svoju cestu nesúc posolstvo prorokov hlásajúcich Božie slovo.
Príbytok rozdelený múrom
Prechádzajú okolo neho každý deň cestou do práce, školy alebo na modlitbu. Stal sa neoddeliteľnou súčasťou Izraela a Palestíny. Má 8 metrov a je vyrobený z betónových blokov. Múr. Pre turistov je symbolom konfliktu medzi Izraelom a Palestínou. Pre miestnych obyvateľov, ktorí majú na druhej strane priateľov, rodinu alebo lásku, symbolizuje predovšetkým bolestnú históriu a prítomnosť. A hoci politika hrá v tejto oblasti kľúčovú úlohu a konflikt sa stále vyostruje, niektorí sa cez to všetko dokážu preniesť.
V jednom z pouličných barov v Jeruzaleme počúvam príbeh o tom, že múr ľudské vzťahy nezničil. Tvorí síce bariéru, no napriek tomu sa s ňou dá žiť. Je to ťažké pochopiť, najmä pre návštevníkov, ktorým pri pohľade na 790 kilometrov dlhý múr s ostnatým drôtom naskakuje husia koža.
To sme my, Židia
Len v Izraeli žije takmer milión haredim (ultraortodoxných Židov). Iba v Jeruzaleme žije približne 270 000 Židov, väčšina z nich v Mea Shearim, jednej z najortodoxnejších štvrtí v meste a možno aj v celej krajine. Kedysi bola od zvyšku Jeruzalema oddelená múrmi a presne 100 bránami. Dnes neviditeľnú hranicu označujú plagáty, ktoré žiadajú turistov, aby sa neobliekali vyzývavo, nefotografovali a rešpektovali tradície.
Mea Šearim obývajú najmä chasidi (podskupina haredim). Aj keď je to pre nás Európanov ťažko predstaviteľné, chasidi podriadili svoj život čakaniu na návrat Mesiáša, za ktorého sa modlia trikrát denne. Vedome sa tiež zriekli technologických inovácií. Ich mobilné telefóny sú kóšer, čo znamená, že majú prístup len k cenzurovanému obsahu.
Haredimov si nemožno nevšimnúť. Ich tradičné kroje vás prenesú späť v čase. Muži nosia čierne nohavice po kolená a dlhé čierne kabáty s opaskami so strapcami, biele podkolienky a čierne spoločenské topánky. A samozrejme klobúky, ktoré vyzerajú ako slušivé obaly gitár. A spod nich trčiace bokombrady, ktoré si Židia nestrihajú, ako prikazuje Tóra.
Pozornosť sa venuje aj ženám, ktoré sú v tejto vetve judaizmu mimoriadne podriadené mužom. Vydaté ženy si holia hlavy a nosia parochne, pretože náboženský zákon zakazuje modliť sa pred ženami s odhalenými vlasmi. Spočiatku stačili šatky, ale tradícia sa postupne vyvinula do aktuálnej podoby. Aj počas horúcich dní nosia židovské ženy pančuchy, aby neodhaľovali svoju pokožku pred cudzími ľuďmi. Ich oblečenie musí byť skromné a decentné a ich parochne nesmú byť dlhšie ako po plecia.
Nepýtajte sa, či to stojí za to. Choďte, presvedčte sa sami, ale rešpektujte to, čo v Jeruzaleme nájdete. A buďte pripravení na všetko. Detské pohľady, ukazovanie prstom na „iné“ oblečenie, desiatky predajcov parochní, ktorí vás na ulici neustále vyzývajú, aby ste nakúpili práve u nich, a v najhoršom prípade i hádzanie kameňov pri pohľade na fotoaparát alebo telefón namierený na chasidov. Očakávajte svet, v ktorom sa čas takmer zastavil. A hoci ortodoxní Židia žijú na tomto mieste a považujú ho za svoj domov, mnohí z nich stále neuznávajú existenciu štátu Izrael. A to je azda najväčší paradox zo všetkých.
Po daždi vždy vyjde slnko
Hodina a štyridsaťdva minút. Tak dlho mi trvalo, kým som sa dostal na vrchol Olivovej hory s nádherným výhľadom na Staré mesto. Pieskovcové hradby zaliate zapadajúcim slnkom vyzerajú ako z pohľadnice. Múr nárekov, miesto, kde bolo uložené telo Ježiša Krista, krížová cesta a moslimský Skalný dóm, pokrytý zlatom. Som v raji?
Chcel by som zastaviť čas. Len na chvíľu. Pri mojich nohách leží miesto, ktoré mi to tak trochu umožňuje. Práve tu, na najdrahšom cintoríne na svete, s výhľadom na celý Jeruzalem, sa odohrá koniec sveta a posledný súd. Horlivo v to veria židia a moslimovia, pre ktorých je spočinutie tu tým najúprimnejším snom.
Každý chce byť spasený ako prvý. Koľko by ste boli ochotní zaplatiť za toto privilégium? Existuje cena, ktorú treba zaplatiť za čakanie pri perlovej bráne? V tomto prípade sumy dosahujú dokonca niekoľko miliónov dolárov, čo sa zdá absurdné a fascinujúce zároveň.
Shabbat… Shalom!
Ako sa hovorí, sväťte sobotu. V Izraeli je to čas od západu slnka v piatok do západu slnka v sobotu. Verte tomu alebo nie, ale v sobotu sa nič nerobí. Doslova. Ide o akúsi nekomerčnú nedeľu v prémiovej verzii, ktorá obmedzuje nielen prevádzku obchodov, ale aj všetkých verejných dopravných prostriedkov, štátnych inštitúcií a pre ortodoxných židov aj bankomatov či … výťahov..
Máte dojem, že vstupujete do úplne inej úrovne zasvätenia. Šabat zaviedol veľmi prísne pravidlá, ktoré obyvatelia rešpektujú, hoci ich môžu porušovať. Koniec koncov, ide o židovskú tradíciu, takže ju nedodržiavajú moslimovia, ktorí v Jeruzaleme s radosťou ponúkajú výlety, nákupy alebo iné atrakcie. Takto sa žije v meste troch vierovyznaní. Ak vám niektoré pravidlá nevyhovujú, vždy sú po ruke iné.
Niektorí prirovnávajú Jeruzalem k Bangkoku, iní hovoria, že ho buď milujete, alebo nenávidíte. Pre niektorých je komerčný, pre iných mystický a plný jedinečných miest. Pre mňa je nekonečný, s vlastným charakterom, plný kontrastov, ktoré vás prinútia bláznivo sa zamilovať, inšpirujúci, umožňujúci zažiť to, čo sa nám často zdá ako nedosiahnuteľné. Takto vyzerá magický Jeruzalem, keď mu otvoríte všetky svoje zmysly.