Vzduch tu vonia citrónmi. Cesta sa vinie medzi strmými útesmi a každú chvíľu môžete počuť trúbenie ostatných áut. Pobrežie Amalfi na každom kroku odhaľuje stále pôsobivejšie výhľady na Tyrrhenské more.

Najprekvapivejšou vecou na pobreží Amalfi je, že si svoju skvelú povesť nepochybne zaslúži. La dolce vita je tu každodenná realita a výhľady sú ešte úchvatnejšie ako na obrázkoch. Žiadna fotografia nedokáže zachytiť kúzlo a atmosféru pobrežia Amalfi. Musíte to vidieť na vlastné oči. Rozhodli sme sa pre rýchly výlet a začali sme v Neapole.

Neapol

„O sole mio!“ tu znie každú chvíľu. Tejto piesni sa hovorí hymna Neapolu – je počuť z otvorených okien bytov a áut, ochotne ju spievajú aj pouliční muzikanti. Mesto pod Vezuvom je tiež výborným východiskovým bodom, napríklad na návštevu Capri, Procidu alebo ako v našom prípade pobrežie Amalfi. Strávili sme tu iba 1 deň, bola to naša zastávka a zároveň východiskový bod nášho výletu autom po pobreží Amalfi. Neapol samozrejme môžete navštíviť pre kúzlo či atmosféru samotného mesta, a dokonca aj pre autentickú taliansku pizzu. Urobili sme si aj krátku prechádzku.

Galleria Umberto I 
Galleria Umberto I © Martyna Górna

Galleria Umberto I 

V srdci Neapola – Galérii Umberto I – sme mali dojem, že sme sa presťahovali do Milána. Podobnosť s Galériou Vittoria Emmanuela II v Miláne nie je náhoda. Obe vznikli súčasne na prelome 19. a 20. storočia v čase hospodárskeho a umeleckého rozkvetu Talianska. V galérii sme narazili na veľa elegantných obchodov, ktoré lákali svojou bohatou ponukou a nádherným dizajnom. Našu pozornosť však nepriťahovali obchody, ale farebné mozaiky pod nohami, vysoké arkády a presklené kopule, ktorými sa predierali slnečné lúče. Počas prechádzky po obchodoch a kaviarňach sme pochopili kúzlo tohto miesta. Umenie je tu prepojené s komerciou a tradícia s modernou.

Neptúnova fontána na námestí Municipio
Neptúnova fontána na námestí Municipio © Martyna Górna

Neptúnova fontána na námestí Municipio

Fontána z roku 1600 je skutočná cestovateľka. Už 8-krát totiž zmenila svoju adresu a presťahovala sa z jedného neapolského námestia na druhé. Od roku 2015 je socha umiestnená na námestí Municipio. Zdobia ju morské príšery, tritóny, delfíny a uprostred fontány na skale dve nymfy a dvaja satyrovia, ktorí podopierajú Neptúna s trojzubcom. Rímsky boh mora je neoddeliteľnou súčasťou histórie Neapola – dôležitého námorného prístavu. Táto pamiatka odkazuje na bohatstvo prírodných zdrojov mesta, ktoré tomuto regiónu priniesli rozvoj a prosperitu.

Neapolský prístav
Neapolský prístav © Martyna Górna

Neapolský prístav

Prechádzka hlučnými úzkymi uličkami Neapola bola pre nás trochu náročnejšia, dokonale sme si však oddýchli v prístave priamo pri mori. Sadli sme si na kamene a vychutnávali nádherné prostredie. Bolo tam krásne – pozorovali sme výhľad na celý záliv a impozantný Vezuv, nad ktorým sa vznášala jemná para. Po chvíľke pokoja sme netúžili len my. Nachádza sa tu totiž známe vyhliadkové miesto, ktoré je ako stvorené na piknik. Veľa návštevníkov tu prišlo s neapolskou pizzou, ktorú si vychutnávalo s výhľadom na záliv.

Sorrento

Legenda vraví, že vody, ktoré obklopujú mesto, obývali v dávnych časoch sirény. Svojím spevom lákali námorníkov do skál a tentoraz sme sa Sorrentom nechali zlákať aj my. Mesto síce nie je súčasťou pobrežia Amalfi, ale je rovnako rozprávkové a mohlo by konkurovať aj samotnému Positanu. Ďaleko od turistického zhonu je Sorrento ako skrytý poklad, ktorý mnoho turistov prehliada. Putovanie malebnými uličkami, objavovanie malých pekární, vôňa šťavnatých citrónov a čerstvého pečiva – to všetko stačí na to, aby ste pochopili význam sladkého ničnerobenia. V leňošení nám nezabránil ani nabitý program a skutočnosť, že sme tu mohli stráviť iba jeden deň.

Piazza S. Antonio
Piazza S. Antonio © Martyna Górna

Piazza S. Antonio

Všetky cesty vedú do Ríma, ale v Sorrente vedú na Piazza S. Antonio. Srdce mesta je orientačným bodom pre každého cestovateľa, ale aj skutočným rajom pre milovníkov kávy, čerstvého chleba a vynikajúcej talianskej kuchyne. Keď si sadnete v jednej z kaviarní, pocítite miestnu atmosféru a život mesta. Prvý postreh – ulice sú tu oveľa čistejšie ako v Neapole. Po druhé, je tu nádherná vegetácia – rovnomerne pokosená tráva, farebné kvety, palmy a citrónovníky.

I Giardini Di Cataldo
I Giardini Di Cataldo © Martyna Górna

I Giardini Di Cataldo – citrónová záhrada

Takto nejako sme si predstavovali slávnu Tajnú záhradu z románu F. Hodgsonovej-Burnettovej, ktorý sme čítali na základnej škole. V knihe píše, že na svete je veľa kúziel, ale ľudia o nich buď nevedia, alebo ich nedokážu uskutočniť. Počas prechádzky pod korunami citrónovníkov sme sa cítili ako jeho hrdinovia, pretože toto miesto v sebe skrýva niečo naozaj magické. Stromy sú plné citrónov a ich intenzívna vôňa sa vznáša vo vzduchu. Okrem toho je tu bujná zelená vegetácia, farebné kvety, rozkvitnuté stromy a liana, ktorá sa tiahne po stenách. Burnettová vo svojom románe píše, že nikto nemusí byť rozmarný, keď sú okolo neho krásne kvety a toľko nádherných divokých rastlín, ktoré sa v záhrade pnú. Musíme uznať, že má pravdu – počas našej návštevy Giardini Di Cataldo čas spomalil, takže sme si mohli oddýchnuť a nabrať sily.

Piazza Tasso
Piazza Tasso © Martyna Górna

Piazza Tasso a Údolie mlynov

Napriek svojmu názvu je námestie Tasso len pomerne rušnou križovatkou. Zaujímavejšie než samotné námestie sú početné reštaurácie, kaviarne, obchody so suvenírmi (napr. Fattoria Terranova) a bary (ako slávny Bar Fauno), ktoré nájdete v každej ulici a uličke. Nachádza sa tu aj socha najslávnejšieho básnika zo Sorrenta – Torquata Tassa – ktorý tu údajne našiel inšpiráciu pre svoje básne. Odporúčame tiež vyraziť do Údolia mlynov – nachádza sa len 10 minút chôdze od námestia Tasso.

Už v 13. storočí tu boli mlyny na spracovanie obilia. Ich ruiny a charakteristické kolmé kamenné múry sa zachovali dodnes. Dnes sa tu snúbi história mlynárskeho remesla s krásou prírody. Údolie nám svojim charakterom pripomína tiesňavu El Tajo v Ronde. Obe miesta sú tiesňavy, oboma pretekajú rieky a obe ohromujú svojimi vertikálnymi útvarmi. Údolie mlynov má však komornejší charakter a je obklopené hustou vegetáciou, ktorá mu dodáva tajomný nádych.

Hotel Bellevue Syrene

Na okraji útesu sa ako koruna Sorrenta týči Bellevue Syrene Hotel and Restaurant. Poznávacím znamením tejto nehnuteľnosti sú terasy s kaskádovými popínavými rastlinami a panoramatickým výhľadom na kobaltové Tyrrhenské more. Sú tu nádherné sochy, starožitnosti, dizajnový nábytok a dych vyrážajúca záhrada. Je plná sviežej zelene a farebných kvetov. Sú tu aj busty v antickom štýle, ktoré sú obklopené bohatými kríkmi.

Vzduchom vanul jemný morský vánok a každú chvíľu tu hladkou vodnou hladinou plával motorový čln. 5-hviezdičkové zariadenie môže vydesiť vysokými cenami za ubytovanie (najmä počas turistickej sezóny!), takže sme sa rozhodli sem zájsť iba na obed. Vzhľadom ku kvalite jedál, výzdobe a obsluhe nie sú ceny v reštaurácii a kaviarni vôbec prehnané. Najviac nám chutil dezert Sorrento – Delizia al Limone, v preklade citrónová sladkosť. Jemná piškóta kupolovitého tvaru je zaliata sirupom na báze likéru limoncello. Sladkosť dodáva citrónový krém, ktorý pokrýva dezert a je aj v náplni. Táto lahôdka je často dozdobená citrónovou kôrou. Niet divu, pretože Sorrento je známe aj ako mesto citrónov.

Cesta RZ 163

Tiahne sa pozdĺž pobrežia, vinie sa vysokými útesmi a ponúka stále nádhernejšie výhľady. Ďalšou atrakciou, ktorá túto idylku mierne narúša, je časté trúbenie. Cesta je taká úzka, že vodiči musia signalizovať, že sa blížia do zákruty, aby im iné autá uvoľnili miesto.

Cestou vás čaká mnoho vyhliadkových miest a niektoré z nich sa oplatí navštíviť, pretože vás očaria úchvatnými výhľadmi. Po druhé – je tu veľa stánkov s čerstvým jedlom, miestnymi remeselnými výrobkami alebo špecialitami z pobrežia. Nájdete tu keramiku, granitu, gelato, limoncello, citrónové dezerty, a dokonca aj citróny. Stretnete tu miestnych obyvateľov, ktorí vám ochotne prezradia tajomstvo každodenného života na pobreží Amalfi.

Majiteľ jedného z týchto stánkov, Salvatore, je skutočná celebrita. Rád sa rozpráva s turistami, a dokonca im pomáha natáčať videá a fotiť sa so svojím stánkom v hlavnej úlohe. Stánok zaujme farbami čerstvého ovocia, zeleniny a dekoráciami. Najlegendárnejší je však Salvatore osobne, a práve kvôli nemu sem jazdí toľko cestovateľov. Ako majiteľ sa chváli tým, že jeho stánok je najinstagramovateľnejším zo všetkých a ponúka aj skvelý výhľad na Positano.

Positano
Positano © Martyna Górna

Positano

Pastelové chatky sa držia strmých útesov a na prvý pohľad sa zdá, že visia nad Tyrrhenským morom. Tento výhľad si obľúbili známe osobnosti a turisti z celého sveta, čo malo za následok vzrast cien. Je to však jediná nevýhoda Positana. Ak chcete ušetriť, odporúčame si rezervovať ubytovanie v neďalekých mestách. Vybrali sme si Minori, ktoré nám pripomínalo Madeiru. Z Positana to bolo 40 minút jazdy (opäť) kľukatými ulicami s nádhernými výhľadmi.

Positano je malé a v jeho oblasti sú ubytované desaťtisíce turistov. V dôsledku toho sa môže zdať, že Positano je rušnejšie ako Sorrento. Napriek tomu sme sa rozhodli toto kúzelné miesto navštíviť a znova si vychutnať sladké ničnerobenie. Sústredili sme sa na ochutnávku miestnej kuchyne a obdivovanie pobrežia.

Positano
Positano © Martyna Górna

Kostol Santa Maria Assunta

Keramika, ktorá vyzerá ako sušienky s polevou? Jedná sa o majoliku, teda taliansku fajansu z 12. a 13. storočia, ktorá je farebná a ručne zdobená. Kopula Santa Maria Assunta je pokrytá majolikou. Vzor sa skladá zo žltých, zelených a modrých dlaždíc, ktoré sa trbliecu vo svetle modrej oblohy. Na námestí pred chrámom je fasáda budovy a zvon z 13. storočia. Ak chcete vidieť celú kopulu, musíte sa presunúť o niečo vyššie. Kostol Santa Maria Assunta je tiež slávnou pamiatkou vďaka svojej polohe. Nachádza sa v centre mesta Positano – na okraji útesu, neďaleko hlavnej pláže.

Marina Grande a pláž Fornillo

Výhľad ako z pohľadnice? Tu je. Pozdĺž 300 metrov dlhej pláže, ktorá leží takmer oproti súostroviu Li Galli, sa nachádza niekoľko reštaurácií a barov a známa diskotéka Music On the Rocks. Pláž sa stala centrom spoločenského života mesta, kde sa miestni stretávajú s turistami aj svetovými celebritami. Marina Grande má dve platené kúpaliská s ležadlami, slnečníkmi a ďalším vybavením. Pri prístave je tiež voľný priestor, kde si môžete prenajať loď a vydať sa na Capri alebo navštíviť neďaleké zátoky.

Chcete spomaliť a navštíviť pokojnejšie miesto? Po malebnej ceste z Marina Grande sa dostanete na pláž Fornillo. Je tichšia, menej preplnená a rovnako krásna. Pláž je obklopená útesmi a voda je tu tyrkysovejšia ako na hlavnej pláži.

Výhľad na pobrežie
Výhľad na pobrežie © Martyna Górna

Výhľad na pobrežie

Positano sa môže pochváliť tým najčarovnejším pobrežím. Zašli sme sem kvôli nádherným výhľadom na farebné domy. Majestátnosť tohto miesta najlepšie oceníte z diaľky. Odporúčame výlet loďou, najmä večer alebo počas západu slnka. Cez deň odporúčame navštíviť reštauráciu alebo bar, odkiaľ môžete obdivovať pobrežie v celej jeho kráse. Obľúbené miesto s takým výhľadom, ktoré sme si vybrali aj my, je Li Galli Bar. Predstavte si: lahodné talianske cestoviny, limoncello a výhľad na Positano. Čo viac si priať?

Atmosféru Amalfi by sme si chceli vychutnávať dlhšie, ale na objavovanie všetkých týchto očarujúcich zákutí sme mali len 3 dni, takže sme si museli prenajať auto. Miestni nám tiež prezradili, že MHD tu premáva pravidelne. Amalfi teda môžete preskúmať aj týmto spôsobom, najmä ak máte viac času. Mestá pozdĺž pobrežia sú malé, takže nebudete potrebovať viac ako 1-2 dni, aby ste pocítili ich atmosféru a videli tie najdôležitejšie miesta. Ak by sme tu mohli zostať dlhšie, navštívili by sme aj ďalšie mestá – Ravello alebo Salerno.


FAQ

Instagram

Hľadáte konkrétne miesto?

This site is registered on wpml.org as a development site. Switch to a production site key to remove this banner.