Predo mnou, skrytý medzi oblakmi, sa týči vrchol sopky. Má ostrý, kužeľovitý tvar. To ešte netuším, že o týždeň túto oblasť navštívim. Pozerám dole a vidím obrovské jazero obklopené horami a hustou zástavbou miestnych dedín. Na jazere pláva chrám Pura Segara Ulun Danu Batur. Jeho názov v preklade znamená „vodný chrám na jazere Batur“.
Mám pocit, že tu nie sú žiadni iní cestovatelia. Nenachádzajú sa tu žiadne európske reštaurácie, hlučné bary a piesočnaté pláže. Existujú však warungy, ktoré podávajú lahodný nasi goreng (vyprážaná ryža). Sú tu malé kaviarničky s balijskou mletou kávou, len dva obchody s potravinami a jeden bankomat, ktorý väčšinu času nefunguje. Takmer pri každom dome je ryžové pole, pretože vulkanické oblasti sú priaznivé pre poľnohospodárstvo… a každé ráno vás tu zobudí kikiríkanie kohútov.
Smerom do raja
Rodina na Bali
V mojej izbe nie je klimatizácia, čo ma prekvapilo, pretože vo väčšine zariadení na Bali sa jedná o povinné vybavenie. Na stene je pripevnený malý ventilátor. Ubytovala som sa v Batur Pyramid Guesthouse. Je to malé zariadenie len so 4 izbami. Moja má 16 metrov štvorcových. Vládne tu typická balijská atmosféra. Uprostred je drevená manželská posteľ a z každej strany je malý nočný stolík. Je tu tiež väčší stôl so stoličkou a izba má vlastnú kúpeľňu.
Penzión spravuje Putu, najstarší syn majiteľov. Donedávna žil v meste Denpasar, kde vyštudoval ekonómiu a potom sa vrátil do rodného mesta, aby začal podnikať. Jeho strýko pracuje ako šofér a vozí hostí na výlety. Bratranci zas upratujú a varia. V kuchyni im pomáha aj Putova mama. Ďalšie dve izby budú čoskoro dostavané a pripravené pre hostí. Ich súčasťou bude obrovská terasa s výhľadom na sopku a jazero. Putu tiež plánuje postaviť presklenú reštauráciu pre hostí, pretože v tejto oblasti lieta strašne veľa múch a nedá sa tu v pokoji ani najesť.
Vďačnosť
Každodenný život je tu súhrnom rituálov. Každý deň kladie Putova matka pred svoj dom obety. Nazývajú sa canang sari. Sú to malé tkané košíky, ktoré sú plné kvetov, jedla a ozdobené horiacimi vonnými tyčinkami – takto prejavujú Balijčania svoju vďačnosť bohom.
Večer sa stretávame na terase. Nachádza sa medzi hosťovskými izbami, kuchyňou a domom majiteľov. Sedím tu takmer každý deň s Putu a jeho rodinou. Učia ma, ako povedať „dobré ráno“, „ďakujem“ alebo „želám pekný deň“ po balijsky. Pridávajú sa k nám aj ďalší hostia. Starší manželský pár zo Singapuru je smutný, že mu neprialo počasie a na vrchole sopky nebolo vidieť nič, len sivé oblaky. Mladá žena z Grécka nám odporúča, aby sme navštívili ostrov Nusa Penida a Francúz, ktorý cestuje a pracuje na diaľku, uvažuje nad tým, že sa presťahuje na Bali.
Pohostinnosť Putu a jeho rodiny prekonala moje očakávania. „Ak ste smädní, stačí povedať a urobíme vám čaj alebo kávu. Ak ste hladní, uvaríme vám to, na čo máte chuť. Ak niečo v izbe nefunguje, stačí povedať a opravíme to.“ vraví Putu, „Ste v mojom dome a ste moji hostia.“
Desiatky terás, jeden výhľad
Batur – v Kintamani sa všetko točí okolo tohto slova. Je to názov aktívnej sopky v tejto oblasti. Pod ňou leží najväčšie jazero na ostrove – jazero Batur. Kintamani denne navštívia stovky ľudí, nezostanú tu však dlho. Strávia maximálne jednu alebo dve noci. Vylezú na vrchol sopky a pokračujú ďalej. Tí, ktorí neradi chodia na túry, môžu obdivovať výhľad z terás kaviarní na ulici Raya Penelokan. Je tu dokonca aj Starbucks!
Jeden deň v Kintamani stačí. Povedal mi známy hneď v prvý deň na Bali. Pokračuj ďalej! Stačí odletieť z Ubudu po polnoci, vyjsť na vrchol sopky pred východom slnka a vrátiť sa do Ubudu pred poludním. Okrem sopky sa tam nedá nič vidieť, vravel ďalší. Je dobre, že som nepočúvla ani jedného z nich.
Wayan
Cestovať po dedine mi robí problém. Nemám vodičský preukaz, takže si nemôžem požičať skúter. V oblasti nie sú žiadne služby ako napríklad Gojek alebo Grab, ktoré fungujú podobne ako Uber. Vtedy prichádza na pomoc Putov strýko Wayan a stáva sa mojím sprievodcom. Mám pocit, že každý, koho na Bali stretnem, sa volá Wayan. Neskôr sa dozvedám, že Balijčania pomenúvajú svoje deti podľa poradia, v ktorom sa narodili. Prvé dieťa – Wayan, druhé dieťa – Made, tretie dieťa – Nyoman, štvrté dieťa – Ketut. Čo ak sa narodí piate? Zoznam začína odznova a aj jeho pomenujú Wayan!
Wayan roky viedol expedície na sopku. Vie, kde vedú najzaujímavejšie chodníky a kde je najlepší výhľad. Jedno ráno sme vstali o 4:00, aby sme sa dostali k jednému z nich a mohli sledovať východ slnka. Na vrchole bola skupinka dievčat, ktoré cvičili jogu vo svetle červených lúčov. S čoraz intenzívnejšími ásanami rastie aj intenzita farieb na oblohe. Keď slnko vyjde spod mrakov, na horu vystúpi aj staršia žena. Len tak, uprostred ničoho, vyloží termosky s horúcou vodou a farebné poháre. Začína predávať čaj a mletú kávu v balijskom štýle.
Chcem ochutnať aj jednu z najdrahších káv na svete. Počas návštevy miestnej plantáže mám možnosť sledovať proces varenia známej Kopi luwak. Ide o druh kávy zo zŕn získaných z exkrementov cibetky. 100 gramov tejto kávy stojí viac ako 70 €… ale jej chuť ma nenadchýna, pretože je príliš kyslá. Mám radšej sladšiu kávu, napríklad s avokádom.
Be amazed by Bali
Wayan mi prilepí zrnká ryže na čelo – medzi oči. Balijčania veria, že prináša šťastie a prosperitu. Pred vstupom do chrámu si oblečiem sarong – muži aj ženy totiž musia mať zakryté boky a nohy. Dostali sme sa do Pura Ulun Danu Batur. Ide o druhý najdôležitejší chrám na Bali. Pôvodne ho zničila erupcia sopky Batur v roku 1926. Pár dní po incidente ho obyvatelia začali opravovať.